Občan a spoločnosť: štát, právo, demokracia
Tento celok prepája tri pojmy, ktoré sa v otázkach často zamieňajú: štát, právo a demokracia. Štát definuj ako organizáciu spoločnosti s tromi znakmi: štátne územie, obyvateľstvo a verejná moc (suverenita). Ak otázka spomína len územie a obyvateľstvo, odpoveď je neúplná - chýba moc.
Právo rozlišuj na objektívne (sústava noriem, napr. Ústava) a subjektívne (oprávnenie konkrétneho človeka, napr. právo na odvolanie). Právny poriadok stojí na hierarchii: ústavné zákony > zákony > podzákonné predpisy (nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev). Nižší predpis nesmie odporovať vyššiemu.
Demokracia sa skúma v dvoch podobách: priama (referendum, ľudové hlasovanie) a nepriama/zastupiteľská (voľby do parlamentu). Nepleť si pojmy: štát je útvar, režim je spôsob vlády, občan je právny vzťah osoby k štátu. Občianstvo SR sa nadobúda narodením alebo udelením, nie trvalým pobytom.
Častá pasca: zámena formy vlády (republika vs. monarchia) s politickým režimom (demokracia vs. totalita). Ďalšia pasca je zameniť všeobecnú deklaráciu s konkrétnym zákonom.
Pravidlo palca: pri každej otázke o štáte si over tri znaky (územie, obyvateľstvo, moc) a pri práve úroveň predpisu. Ak sa niečo nazýva „ústava“, má prednosť pred zákonom.
Príklad: „Môže vyhláška ministerstva obmedziť ústavné právo?“ Nie - vyhláška je podzákonný predpis a nesmie odporovať ústave ani zákonu.