Slovakia Maturita Physics key terms

Pohyb, pri ktorom teleso prejde za každú rovnakú dobu rovnakú dráhu a jeho rýchlosť sa nemení. Dráha je priamo úmerná času.

Veličina vyjadrujúca zmenu rýchlosti za jednotku času. Pri rovnomernom pohybe je nulové, pri voľnom páde má hodnotu približne 9,8 m/s² smerom nadol.

Podiel celkovej prejdenej dráhy a celkového času pohybu. Nehovorí nič o okamžitej rýchlosti v jednotlivých úsekoch dráhy.

Tri základné pravidlá klasickej mechaniky: zákon zotrvačnosti, zákon sily (F = m·a) a zákon akcie a reakcie. Tvoria základ riešenia pohybových úloh.

Vlastnosť telesa zotrvať v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, ak naň nepôsobí výsledná sila. Miera zotrvačnosti je hmotnosť telesa.

Miera množstva látky a zotrvačnosti telesa, udávaná v kilogramoch. Nezávisí od miesta, na rozdiel od tiaže.

Sila, ktorou Zem priťahuje teleso, rovná súčinu hmotnosti a tiažového zrýchlenia. Smeruje zvisle nadol a závisí od miesta na Zemi.

Vektorová veličina daná súčinom hmotnosti a rýchlosti telesa. V izolovanej sústave zostáva celková hybnosť zachovaná pri všetkých dejoch.

Ak na sústavu nepôsobia vonkajšie sily, súčet hybností telies pred dejom sa rovná súčtu po deji. Využíva sa pri zrážkach a rozpadoch.

Veličina vyjadrujúca pôsobenie sily po určitej dráhe, daná súčinom zložky sily v smere pohybu a dráhy. Jednotkou je joule.

Energia, ktorú má teleso vďaka svojmu pohybu; rovná sa polovici súčinu hmotnosti a druhej mocniny rýchlosti. Pri zdvojnásobení rýchlosti vzrastie štvornásobne.

Energia uložená v telese vďaka jeho polohe v silovom poli alebo deformácii. Pri tiažovom poli Zeme závisí od hmotnosti, výšky a tiažového zrýchlenia.

Teplota meraná v kelvinoch od absolútnej nuly, ktorá zodpovedá približne −273,15 °C. Je mierou strednej kinetickej energie častíc látky.

Najnižšia možná teplota, pri ktorej by sa zastavil tepelný pohyb častíc, teda 0 K. V praxi ju nemožno úplne dosiahnuť.

Súčet kinetických a potenciálnych energií všetkých častíc telesa. Mení sa tepelnou výmenou alebo konaním práce, čo vyjadruje prvý termodynamický zákon.

Zmena vnútornej energie sústavy sa rovná súčtu dodaného tepla a práce vykonanej na sústavu. Vyjadruje zákon zachovania energie v tepelných dejoch.

Teplo samovoľne prechádza len z teplejšieho telesa na chladnejšie. Hovorí tiež, že entropia izolovanej sústavy pri nevratných dejoch rastie.

Veličina vyjadrujúca mieru neusporiadanosti sústavy. Pri samovoľných nevratných dejoch v izolovanej sústave nikdy neklesá, ale rastie.

Teplo potrebné na zmenu skupenstva látky pri konštantnej teplote, napríklad na topenie ľadu alebo var vody. Počas zmeny skupenstva sa teplota nemení.

Teplo potrebné na ohriatie jedného kilogramu látky o jeden kelvin. Voda má pomerne vysokú hodnotu, preto sa dobre hodí ako chladiaca kvapalina.

Veľkosť sily medzi dvoma bodovými nábojmi je priamo úmerná súčinu ich nábojov a nepriamo úmerná druhej mocnine ich vzdialenosti. Sila môže byť príťažlivá alebo odpudivá.

Vlastnosť častíc, ktorá spôsobuje elektrické sily; je kladný alebo záporný a meria sa v coulombách. V uzavretej sústave sa celkový náboj zachováva.

Oblasť okolo náboja, v ktorej pôsobí na iné náboje elektrická sila. Charakterizuje ho intenzita poľa ako sila na jednotkový náboj.

Prúd vodičom je priamo úmerný napätiu medzi jeho koncami a nepriamo úmerný jeho odporu. Platí pre kovové vodiče pri stálej teplote.

Veličina vyjadrujúca prekážku, ktorú kladie vodič prechádzajúcemu prúdu; meria sa v ohmoch. Závisí od materiálu, dĺžky a prierezu vodiča.

Usporiadaný pohyb nosičov náboja vo vodiči, meraný ako náboj prejdený prierezom za jednotku času. Jednotkou je ampér.

Vznik indukovaného napätia vo vodiči pri zmene magnetického toku, ktorý vodič obopína. Využíva sa v generátoroch a transformátoroch.

Veličina vyjadrujúca počet magnetických indukčných čiar prechádzajúcich plochou; závisí od indukcie, plochy a uhla medzi nimi. Meria sa vo weberoch.

Indukovaný prúd má taký smer, že svojím magnetickým poľom pôsobí proti zmene, ktorá ho vyvolala. Je dôsledkom zákona zachovania energie.

Vzdialenosť ohniska od stredu šošovky alebo od vrcholu zrkadla. Určuje, ako silno optická sústava láme alebo odráža svetlo.

Bod na optickej osi, v ktorom sa po prechode šošovkou alebo po odraze od zrkadla pretnú lúče rovnobežné s optickou osou. Pre šošovku môže byť skutočné alebo zdanlivé.

Vzťah spájajúci prevrátenú hodnotu ohniskovej vzdialenosti so vzdialenosťami predmetu a obrazu od šošovky. Umožňuje vypočítať polohu a vlastnosti obrazu.

Pomer výšky obrazu k výške predmetu, pri šošovke rovný podielu vzdialenosti obrazu a predmetu. Záporné znamienko označuje prevrátený obraz.

Rozklad bieleho svetla na jednotlivé farby pri prechode optickým prostredím, pretože každá farba má iný index lomu. Vysvetľuje vznik dúhy a spektra hranolom.

Pomer rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v danom prostredí. Určuje, ako silno sa svetlo pri prechode rozhraním láme.

Pri prechode svetla z jedného prostredia do druhého je pomer sínusov uhlov dopadu a lomu konštantný a rovný pomeru indexov lomu. Opisuje smer lomu lúča.

Doba, za ktorú vykoná kmitajúce teleso jeden celý kmit a vráti sa do rovnakého stavu. Je prevrátenou hodnotou frekvencie.

Počet celých kmitov alebo vĺn za jednu sekundu, meraný v hertzoch. Je prevrátenou hodnotou periódy.

Jav, keď kmitajúca sústava dosiahne najväčšiu amplitúdu, ak frekvencia vonkajšieho pôsobenia zodpovedá jej vlastnej frekvencii. Môže spôsobiť aj zrútenie konštrukcie.

Vzdialenosť medzi dvoma susednými bodmi vlny, ktoré kmitajú v rovnakej fáze, napríklad medzi dvoma vrcholmi. Súvisí s rýchlosťou šírenia a frekvenciou.

Mechanické pozdĺžne vlnenie v pružnom prostredí, ktoré vníma ľudské ucho vo frekvenčnom rozsahu približne 16 Hz až 20 kHz. Vo vákuu sa nešíri.

Logaritmická miera hlasitosti zvuku vzhľadom na prahovú intenzitu, udávaná v decibeloch. Nárast o 10 dB znamená desaťnásobnú intenzitu zvuku.

Kvantum elektromagnetického žiarenia nesúce energiu úmernú frekvencii svetla. Svetlo sa správa ako prúd fotónov aj ako vlna.

Uvoľňovanie elektrónov z kovu pri osvetlení svetlom s dostatočne vysokou frekvenciou. Energia vyletujúcich elektrónov závisí od frekvencie, nie od intenzity svetla.

Vlastnosť objektov mikrosveta prejavovať sa raz ako vlna a inokedy ako častica. Týka sa fotónov aj elektrónov a je základom kvantovej fyziky.

Doba, za ktorú sa rozpadne polovica jadier rádioaktívneho nuklidu. Po každom polčase zostáva polovica pôvodného množstva jadier.

Samovoľná premena nestabilného jadra na iné jadro sprevádzaná vyžiarením častíc alebo žiarenia. Druhy sú alfa, beta a gama rozpad.

Atóm toho istého prvku s rovnakým počtom protónov, ale odlišným počtom neutrónov v jadre. Izotopy sa líšia hmotnosťou a často aj stabilitou jadra.

Tri zákony opisujúce obežný pohyb planét: eliptická dráha so Slnkom v ohnisku, rovnaká plocha za rovnaký čas a závislosť periódy od veľkosti dráhy. Vychádzajú z nich gravitačné výpočty.

Príťažlivá sila medzi telesami s hmotnosťou, priamo úmerná súčinu hmotností a nepriamo úmerná druhej mocnine vzdialenosti. Drží planéty na obežných dráhach.

Čas, za ktorý teleso vykoná jeden obeh okolo iného telesa, napríklad planéta okolo Slnka alebo Mesiac okolo Zeme. Pri väčšej dráhe je dlhšia.

Sústava Slnka, ôsmich planét, ich mesiacov a menších telies, ako sú asteroidy a kométy. Planéty obiehajú po eliptických dráhach vplyvom gravitácie.